UNIZA
Žilinská univerzita v Žiline patrí sedemdesiat rokov k popredným vzdelávacím a vedeckovýskumným inštitúciám na Slovensku. Svojou bohatou tradíciou zaujíma významné miesto medzi slovenskými vysokými školami a to nielen počtom študentov, ponukou zaujímavých a kvalitných študijných programov, ale najmä výraznou výskumnou i zahraničnou aktivitou. Súčasná univerzita už nie je orientovaná len na dopravu a spoje. Je to široko koncipovaná univerzita sústredená na slovenské pomery v unikátnom univerzitnom mestečku na Veľkom Diele. Má sedem fakúlt (ekonomiky dopravy a spojov, stavebnú, strojnícku, elektrotechniky a informačných technológii, riadenia a informatiky, bezpečnostného inžinierstva, humanitných vied). Súčasťou univerzity sú aj pracoviská: Výskumný ústav vysokohorskej biológie, Ústav telesnej výchovy, Ústav znaleckého výskumu a vzdelávania, Centrum informačných a komunikačných technológií, Ústav celoživotného vzdelávania, Ústav konkurencieschopnosti a inovácií a Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum.
Univerzita aktuálne na svojich siedmich fakultách vzdeláva takmer 7 400 študentov spolu v 169 akreditovaných študijných programoch vo všetkých formách a stupňoch vysokoškolského štúdia. Počas svojej úspešnej existencie sa stala alma mater pre viac ako 90 000 absolventov, kvalitne pripravených odborníkov špecializujúcich sa prevažne na dopravu a technické odvetvia, ale aj na manažment, marketing, či humanitné vedy. O kvalite a pripravenosti našich absolventov pre potreby praxe svedčí to, že zo strany zamestnávateľov je o spoluprácu so Žilinskou univerzitou v Žiline v prijímaní jej absolventov dlhodobo veľký záujem.
Svojím odborným profilom patrí k jedinečným na Slovensku. Profil tvoria: doprava (cestná, železničná, vodná, letecká), dopravné a poštové služby, dopravné cesty, dopravné a pozemné staviteľstvo, elektrotechnika, telekomunikácie, informatika, informačné a komunikačné technológie, manažment a marketing, strojárstvo, materiály a technológie, robotika, konštruovanie strojov a zariadení, energie, stavebníctvo, krízový a bezpečnostný manažment, občianska bezpečnosť, požiarna ochrana, súdne inžinierstvo, aplikovaná matematika, učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov, knižnično-informačná veda, vysokohorská biológia.
V oblasti vedy a výskumu je Žilinská univerzita zapojená do riešenia takmer 200 domácich a 65 zahraničných vedeckých projektov a ročne organizuje približne 60 vedeckých a odborných podujatí. Výsledky vedeckovýskumnej činnosti univerzity majú veľký vplyv nielen na vzdelávaciu činnosť, ale aj na rozvoj medzinárodnej spolupráce či prepojenie s praxou.
Napĺňanie cieľa konkurencieschopnosti univerzity bolo zrealizované postupným dopĺňaním špičkového vybavenia univerzity a jej laboratórií prostredníctvom projektov, cez ktoré vzniklo 15 vedeckovýskumných centier a dvoch výskumných pracovísk – Univerzitným vedeckým parkom a Výskumným centrom. V oboch centrách sú vytvorené podmienky pre inkubátory nových firiem a podporu regiónu. Napriek krátkej dobe existencie sa ukazuje silná perspektíva aktívnej podpory výskumu a inovácií v národnom i medzinárodnom kontexte, centrá sa aktívne zapájajú do projektových i publikačných aktivít.
Spolupráca so zahraničnými vysokými školami a inštitúciami je pre našu univerzitu kľúčová. Žilinská univerzita má podpísané bilaterálne zmluvy s viac ako 60 krajinami sveta nielen v rámci Európy, ale i Ameriky (USA, Mexiko, Brazília, Argentína, Kuba), Ázie (Kórea, Japonsko, Čína, Taiwan) a Afriky (Južná Afrika). V oblasti celouniverzitnej bilaterálnej spolupráce napreduje univerzita v jej rozvíjaní s univerzitami, vysokými školami a inštitúciami vo vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti. V histórii programu ERASMUS patrí Žilinská univerzita medzi úspešné slovenské univerzity v aktivite študentské mobility, v uskutočnených prednáškach pedagógov na zahraničných univerzitách je najúspešnejšou slovenskou univerzitou. Prostredníctvom svojich zástupcov sa Žilinská univerzita podieľa na spolupráci v rámci medzinárodných organizácií, ktorých je univerzita ako celok členom (Magna Charta Universitatum, EUA, IGIP, ECTRI, FEHRL, EUROSIS, EARPA, SDT).
Žilinská univerzita v Žiline má veľkú ambíciu naďalej dynamicky rásť, poskytovať kvalitné vzdelávanie, vychovávať pripravených a žiadaných absolventov, rozvíjať medzinárodnú spoluprácu vo vede a vzdelávaní, ale jej veľkou snahou je predovšetkým poskytnúť priestor a možnosti mladej generácii pre spoznávanie nového, rozširovanie obzorov, učeniu sa spolupráci, umeniu komunikácie a vzájomného rešpektu.
História UNIZA
Žilinská univerzita v Žiline vznikla 1. septembra 1953 vyčlenením z Českého vysokého učení technického v Prahe ako Vysoká škola železničná. Mala 5 fakúlt: dopravnú, stavebnú, strojnícku, elektrotechnickú a vojenskú. Premenovaním Vysokej školy železničnej v roku 1959 vznikla v Prahe Vysoká škola dopravná, ktorá bola 6. septembra 1960 premiestnená z Prahy do Žiliny. Po presťahovaní do Žiliny mala Vysoká škola dopravná Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy, Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu. V roku 1980 dostala škola názov Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline. Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku 1989 ďalšie nové fakulty z už existujúcich inštitúcií, katedier a fakúlt. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali: Fakulta riadenia a informatiky, Stavebná fakulta, Strojnícka fakulta, Elektrotechnická fakulta. Zákonom č. 324/1996 Z.z. bol v roku 1996 názov Vysoká škola dopravy a spojov zmenený na Žilinskú univerzitu v Žiline. V rokoch 1996-1997 vznikli na ŽU dve fakulty – Fakulta priemyselných technológií a Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja, na základe ktorých boli neskôr založené dve nové slovenské univerzity.
Vojenská fakulta bola premenovaná na Fakultu špeciálneho inžinierstva, čím sa začala jej transformácia na civilnú fakultu delimitovanú do rezortu školstva v roku 2001. V roku 1998 vznikla Fakulta prírodných vied. Fakulta vznikla so zámerom rozšíriť profil Žilinskej univerzity a posilniť vzdelávanie v oblasti matematiky, prírodných a humanitných vied a umenia. Vzhľadom na jej profiláciu orientovanú stále viac na humanitné a spoločenskovedné odbory bola v roku 2010 premenovaná na Fakultu humanitných vied.